ZÁMER ŤAŽIŤ RAŠELINU V OBCI SPIŠSKÝ HRHOV. NEZIŠTNÁ POMOC, RYBNÍKY, ALEBO MILIÓNOVÝ BIZNIS V. LEDECKÉHO?

Obec na svojej stránke zverejnila zámer ťažiť rašelinu súkromnou spoločnosťou Penro, s. r. o (po kliknutí sa zobrazí). Zámer je na súkromnej parcele č. 2675, ktorú vlastni starosta so svojimi rodinnými príslušníkmi a priateľmi (po kliknutí sa zobrazí) a obecnej parcele č. 2041 (po kliknutí sa zobrazí). Firma a jej vlastníci, ktorá chce zámer realizovať (po kliknutí sa zobrazia informácie)

Na zastupitetstve dňa 29.1.2020 k tejto téme odznelo, že sa jedná v podstate o NEZIŠTNÚ akciu v prospech obce za účelom neskoršieho vybudovania rybníkov ktoré budú patriť obci.

Následné vyjadrenie starostu na facebooku kde už hovorí iba o nájme pozemkov pre obec (nižšie).

Ak by to bola pravda bolo by to super. Rybníky by zlepšili úroveň obce. Je to však naozaj tak ako je prezentované? Na základe doterajších skúsenosti je pri skupine ľudí, ktorá je za tým možné o nezištnosti pochybovať a treba byť naozaj veľmi opatrný. Aby sme neboli nakoniec prekvapení ako pri mnohých iných projektoch. Ak niekto rozpráva o nezištnosti a o tom, že to ani nie je výnosné určite zbystrite. Ak by to naozaj tak bolo celú akciu mohla predsa robiť naša obec prostredníctvom svojej firmy nie? Nemusela byť za tým firma Penro, r. s. o za ktorou stojí v súčasnosti J. Seman a ktorá bola v 2/2016 prevedená z p. Krpelana (možno iba podobné meno ako mal hovorca byvalého prezidenta Kisku). TU v dokumente celý zámer - kto, čo a ako chce realizovať. 

Detaily zámeru
vo vypracovanom dokumente sa uvádza „Hlavný dôvod ťažby rašeliny v navrhovanom území je uspokojenie dopytu trhu po rašeline.“

Za cca 5 rokov sa má vyťažiť takmer 62 tisíc m3 (ca 50 tis ton) rašeliny. Predpokladané náklady su podľa dokumentu odhadované na ca 330 tis. eur. Povoľujúci orgán je Obec Spišský Hrhov. To znamená, že takéto povolenie obec už musela vydať alebo ešte len vydá.

Čo na ťažbu potrebujete? 

Veľmi jednoduché. V dokumente sa uvádzajú 2-3 pracovníci, niekoľko unimobuniek a technika - hlavne báger keďže sa jedná o povrchovú ťažbu.

Ďalej sa uvádza: „Ťažbou rašeliny v navrhovanom množstve dôjde k výrazným terénnym úpravám s náležitým zásahom do krajiny. Vyťažením navrhovaných množstiev rašeliny dôjde k odkopu a vytvoreniu terénnej depresie na ploche cca 55 830 m2“

„Výkop po ťažbe rašeliny bude po ukončení ťažby zavezený nezávadnou zeminou. Na vyrovnanie terénnych depresií bude použitá tiež dočasne umiestnená skrývka. Po ukončení realizácie navrhovanej činnosti bude terén upravený a územie rekultivované.“

Čo z toho?

Cena rašeliny na trhu je ca 50 eur / m3. Pri vyťaženom množstve 62 tis. m3 by to mohlo predstavovať tŕžby vo výške ca 3 milióny eur. 

Niečo pravdy môže byť aj na rybníkoch aj na nezištnosti starostu, ktorý je za tým celým. Ono to tak nevinne začalo aj s penziónom Gróf v obci. V tomto prípade by scenár mohol byť nasledovný. Firma Penro vyťaží rašelinu na čom zarobí. Keďže po ťažbe je povinnosť zaviesť vyťažené plochy a rekultivovať územie museli by doviesť strašné množstvo zeminy. To nie je také jednoduché a bolo by to veľmi nákladné. Mohla by v tom však pomôcť obec. Obec by vyťažené pozemky aj s prípravou na rybníky mohla prevziať a ďalej zámer rybníkov realizovať. Nakoniec by boli všetci spokojní. Firma Penro by mala zarobené a obec by mala rybníky. Druhá verzia by mohla byť taká, že tie rybníky by neboli obecné ale súkromné ... nechajme sa prekvapiť. Čo je dôležité každý rybník potrebuje prítok. V súčasnosti keď do potoka obec vypúšťa splašky z desiatok rodinných domov a bytoviek by sa nejednalo o rybníky ale o “nádrže” plné fekálií.

Situácia potokov, ktoré vedú k “rešelinisku” je nižšie na obrázku. Ten vedúci do obce je už čistejší (po spustení čističky v roku 2019) avšak ten vpravo vedúci od parku je plný fekálií.

Územie na ťažbu bolo v minulosti biotopom a ťažbu by ochranári nepovolili. Avšak rokmi vypúšťané splašky z desiatok rodinných domov mimo čističku tieto biotopy evidentne zničili. Všetko je s úradmi pripravené a vybavené ... Možno ani to, že čistička nebola roky funkčná nie je náhoda.

Ak sa začne s realizáciou ťažby môže to mať nepriaznivý dopad aj na obyvateľov obce minimálne v podobe vyššej frekvencie nákladných áut. Zatiaľ nie je úplne jasné aké prístupové cesty sa budú využívať. Zverejnený je výkres pre územne konanie v ktorom sa uvažuje s jestvujúcimi poľnými cestami medzi ktoré patrí aj súčasný cyklochodník. Verejnosť môže svoje písomné stanoviská k zameru zaslať do 21 dní od 22.1.2020 kedy bol zámer zverejnený a to na adresu:

Okresný úrad Levoča

Odbor straostlivosti o životné prostredia

Nám. Majstra Pavla 59

054 01 Levoča